A. Hitler

Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 v Rakúsku. Bol lídrom Národno-socialistickej nemeckej robotíckej strany, nemecký politik, diktátor a autorom knihy Mein Kampf (môj boj).

 

Hitler sa narodil v meste Branau am Inn (dnešné Rakúsko) ako štvrté zo šiestich detí colníka nemeckého pôvodu - Aloisa Hitlera a jeho ženy Kláry. V roku 1903 mu zomrel otec. Od roku 1905 žil z dôchodku pre polosiroty. Keďže vedel dobre maľovať, pokúšal sa v rokov 1907 a 1908 dostať na Viedenskú umeleckú školu, kde ho neprijali. V roku 1907 zomrela jeho matka na rakovinu prsníka.

 

Počas 1. svetovej vojny Hitler bojoval ako pešia spojka na západnom fronte. Dostal rád Železného kríža II. triedy a neskôr aj rád Železného kríža I. triedy.  15. októbra po plynovom útoku dočasne oslepol a vyšetrujúci psychiater klasifikoval Hitlera ako psychopota úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov vedúci dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam sa Hitler nikdy nestal viac ako slobodníkom. 

 

V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku všeobecnú brannú povinnosť a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia Versaillského mieru, obsadil Porýnie nemeckým vojskom. V rokoch 1936 - 1939 aktívne podporoval Franca v španielskej občianskej vojne.

 

Adolf Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci – Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. 1. septembra 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny napadli Poľsko.

V máji 1940 Hitler zaútočil na Francúzko, čo spolu s dobytím Belgicka, Holandska a Luxemburska (a neskoršou kapituláciou Francúzska) presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu Benita Mussoliniho pridať sa vo vojne na Hitlerovu stranu.

22. júna 1941 Hitler prikázal svojmu trojmilionóvemu vojsku zaútočiť na ZSSR, čím porušil pakt neútočenia, ktorý uzavrel spolu so Stalinom o tri roky skôr. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť pobalstké štáty, Ukrainu a Bielorusko a veľkú časť ďalších západných oblastí ZSSR. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nebola to však len zima, ale aj obrovské vzdialenosti, zničené komunikácie a partizáni. Pod tlakom Červenej armády niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko 100 km. Tých ktorí ustúpili aj napriek jeho striktnému zákazu Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať boli práve rozhodujúcim faktorom, ktorý vtedy odvrátil nemeckú porážku.

 

Posledné týždne svojho života strávil v protilietadlovom kryte vo dvore Ríšskeho kanclérstva v Berlíne.  Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval. Najmä po 20. apríli 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti. 20. apríla v deň svojich 56. narodenín Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili.

Pred svojou samovraždou pripravil poslednú vôľu a testament, v ktorom z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov.

Krátko pred dobytím svojho bunkru v Berlíne spáchal Hitler spoločne so svojou manželkou Evou Braunovou 30. apríla 1945 samovraždu, tak že prehryzol kyanidovú kapsulu a zároveň si strelil do hlavy pištoľou Walther 7.65. 

 

 

- vymyslel nafukovaciu pannu

- mal len jeden semenník

- v posteli praktizoval nekalé veci

- rád vyspával až do obeda

- miloval sladké, nejedával maso

 

 

Hitler počas 1. svetovej vojny so svojími spolubojovníkmi (naľavo)

 

A. Hitler